výroba elektrickej energie na slovensku

Výroba elektrickej energie na Slovensku a jej zdroje

Už dlhodobo spotrebuje Slovensko ročne cez 30 TWh elektrickej energie. Najväčším výrobcom elektriny u nás, zhruba s dvojtretinovým podielom, sú Slovenské elektrárne. Pokiaľ ide o pôvod, Slovensko je najviac závislé od jadrovej energetiky, jej podiel je mierne nad 50 %. Z čoho, ako a najmä kde sa na Slovensku vyrába elektrická energia?

Elektrická energia na Slovensku a jej produkcia

Slovenská republika využíva na výrobu elektrickej energie viacero zdrojov. Dominantným sú neobnoviteľné zdroje elektriny, konkrétne jadrová energia, ktorá sa podieľa na celkovej výrobe elektriny u nás nadpolovičnou väčšinou, zhruba na úrovni 53 %.

Ak ide o obnoviteľné zdroje, tu hrajú prím vodné elektrárne, kde využívame možnosti najmä na rieke Váh cez Vodné dielo Žilina a na Dunaji v elektrárni Gabčíkovo.

Ročná spotreba elektrickej energie u nás sa pohybuje okolo hodnoty 30.000 GWh elektriny. Z domácich zdrojov vieme síce pokryť väčšinu spotreby, no napriek tomu nie je Slovensko energeticky sebestačné. V posledných rokoch sme odkázaní aj na import elektriny, najmä z Česka a Rakúska, dokopy dovezieme ročne okolo 3 až 4 tisíc GWh.

Najväčším výrobcom elektriny u nás sú Slovenské elektrárne, ktoré združujú dve tretiny elektrární u nás. Najväčší podiel elektriny, ktoré dokáže podnik vyrobiť, pochádza z jadra a to cez 80 %. Viac ako 90 % elektriny dokázali vyrobiť bez emisií CO2.

V prípade energie získavanej z bežne využívaných zdrojov dochádza k spotrebe fosílnych palív, najmä uhlia a zemného plynu, čo je spojené s produkciou CO2. Dobrou správou je, že čoraz väčší podiel dosahujú zelené zdroje energie, čiže z vody, slnka, vetra a biomasy. Podiel takejto energie je na úrovni okolo 15 % z objemu vyrobenej energie.

Zdroje energie podľa spôsobu výroby

Pokiaľ ide o výrobné zdroje elektrickej energie, Slovensko sa spolieha predovšetkým na štiepenie uránu, čiže na jadrovú energetiku. Spolu s vodnými elektrárňami ide o zdroje, ktoré neprodukujú oxid uhličitý. Svoj potenciál objavuje aj zelená energia.

Na Slovensku podľa zdrojov poznáme tieto energie:

Jadrová energia: Najväčšia časť energie vyrobenej na Slovensku pochádza z jadra, čiže z atómových elektrární. Aktuálne sú v prevádzke u nás dve jadrové elektrárne a to Jaslovské Bohunice a Mochovce. Inštalovaný výkon jadrových elektrární u nás je 1940 MW a ročne vyrobia cez 15.000 GWh elektriny. To predstavuje okolo 53 % objemu.

Vodná energia: Vodná energia je po jadrovej druhá najdôležitejšia, pokiaľ ide o zdroje výroby energie na Slovensku. Ročná výroba elektriny z vody je na úrovni okolo 5000 GWh, no každý rok to môže kolísať a to aj z dôvodu dĺžky obdobia extrémneho sucha v lete alebo na jeseň. Podiel vodnej energie na výrobe je cez 16 % z celého objemu.

Tepelná energia: Tepelná energia, čiže energia získavaná spaľovaním uhlia alebo zemného plynu, je u nás na zostupe. Kým ešte pred 5 rokmi patrila táto energia k tretej najviac využívanej, dnes ju zatlačili do úzadia obnoviteľné zdroje elektriny. Z uhlia sa dnes vyrába zhruba iba 5 % elektrickej energie dodanej na trh a pokles pokračuje.

Solárna energia: Fotovoltaika je u nás na vzostupne, najmä prostredníctvom menších solárnych parkov a fotovoltaických elektrární. Inštalovaný výkon elektrární využívajúcich slnečné žiarenie je na úrovni 540 MW a ak ide o obnoviteľné zdroje elektrickej energie, má táto energia štvrtinový podiel. Hojne sa využíva aj v domácnostiach.

Energia z biomasy a bioplynu: Ďalším zdrojom elektrickej energie je energia získavaná z biomasy alebo bioplynu. Inštalovaný výkon elektrární, ktoré vedia vyrobiť elektrinu u nás z týchto surovín, je na úrovni okolo 350 MW a za posledný rok mierne vzrástol. Spaľovanie palív sa deje aj v tepelných elektrárňach, napríklad Nováky a Vojany.

Veterná energia: Veterná energia má u nás zatiaľ len malé zastúpenie, hoci potenciál sa postupne objavuje a aktuálne kapacity sa plánujú rozširovať. Prvou veternou elektrárňou u nás bol Veterný park Cerová so 4 turbínami, ďalšími významnými elektrárňami sú veterné parky Ostrý Vrch a Skalité. Inštalovaný výkon veternej energie je 3,1 MW.

Jadrová energia ako dominantný typ

Najviac elektrickej energie u nás pochádza z jadrových elektrární. Na produkcii elektriny u nás sa podieľa atómová energia viac ako polovičným podielom.

Aktuálne sú a Slovensku v prevádzke dve jadrové elektrárne. Jaslovské Bohunice majú inštalovaný výkon 2 x 506 MW a Mochovce inštalovaný výkon 2 x 470 MW. V Mochovciach sa dokončujú ďalšie dva bloky s podobným výkonom, čím by nahradili výpadok výkonu v Bohuniciach V-1, kde prišlo k ukončeniu prevádzky v roku 2008.

Pokiaľ ide o jadrovú energiu na Slovensku, platí, že:

  • výroba jadrovej energie je na historicky maximálnych hodnotách, za minulý rok vyprodukovali jadrové elektrárne cez 15.000 GWh elektriny
  • z celkového objemu výroby elektriny na Slovensku pripadá na jadrovú energiu 53 % za minulý rok, dlhodobo to pravidelne býva nad 50 % podielu
  • zaujímavosťou je, že pokiaľ ide o inštalovaný výkon, atómové elektrárne disponujú iba 21 % z celého inštalovaného výkonu všetkých elektrární u nás
  • za výrobu jadrovej elektriny u nás zodpovedajú Slovenské elektrárne, pričom z celkového objemu elektriny pripadá u nich na jadrovú až 83 %

Vzhľadom na produkciu emisií CO2 je jadrová energia z pohľadu životného prostredia „čistou“, nakoľko ide o výrobu elektriny bez akýchkoľvek emisií. Aj vďaka tomu sa špecifické emisie CO2 vzhľadom na čistú dodávku elektriny dostali na historické minimum. Z pohľadu emisií bola produkcia „čistej energie“ historicky najvyššia.

Vodné elektrárne sú najväčší obnoviteľný zdroj

Na druhom mieste z pohľadu výroby elektrickej energie sú u nás vodné elektrárne. Tie zároveň patria k obnoviteľným zdrojom energie, podielovo sú dokonca najväčší.

Na Slovensku máme veľké sústavy vodných diel, prečerpávacie vodné elektrárne, malé vodné elektrárne aj bezpriehradové elektrárne. Najvýkonnejšími elektrárňami z hľadiska inštalovaného výkonu sú PVE Čierny Váh so 735 MW a Vodné dielo Gabčíkovo so 720 MW. Na treťom mieste je elektráreň Liptovská Mara s kapacitou 198 MW.

Z hľadiska sústavy vodných diel je najvýznamnejšia Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami, ktorá má spolu 1.515 MW inštalovaného výkonu. Jej najnovšou súčasťou je Vodné dielo Žilina s kapacitou 72 MW. Poslednou elektrárňou v kaskáde je tá v Maduniciach.

Čo sa týka výroby z vody, tu sú zaujímavé štatistiky:

  • celkový inštalovaný výkon vodných elektrární u nás presahuje 3.300 MW, pokiaľ ide o túto veličinu, sú vodné elektrárne u nás najvýkonnejšie
  • z hľadiska inštalovaného výkonu majú vodné elektrárne podiel trhu 35 %, v tomto ohľade sú na úrovni kvapalných, pevných a plynných palív
  • z celkového objemu dodanej elektrickej energie pripadá na vodné zdroje zhruba 16 %, z roka na rok sa to mení podľa obdobia sucha a dažďov
  • ak ide o absolútne čísla, vodné elektrárne majú ročnú produkciu na úrovni okolo 5.000 GWh, čím sú druhé v poradí za atómovými elektrárňami

Výhodou vodných elektrární je, že neprodukujú žiadne emisie CO2, takže prispievajú k zníženiu produkcie skleníkových plynov. V tomto ohľade sa spolu so spomínanou energiou z jadra podieľajú na znižovaní tohto ukazovateľa na Slovensku. Vodná energia má obrovský potenciál do budúcnosti, aktuálne je využitý len na necelých 60 %.

Solárne parky a fotovoltaika na vzostupe

Kým v individuálnom ponímaní patrí solárny zdroj elektrickej energie v domácnosti medzi primárne obnoviteľné zdroje, celková produkcia tejto elektriny je stále nízka. Hoci inštalovaný výkon fotovoltaických elektrární kontinuálne rastie, ich podiel z celkového objemu je jeden z najnižších. Aktuálne to je do 3 % elektrickej energie.

Inštalovaný výkon je aktuálne na úrovni okolo 540 MW, čo robí podiel na trhu necelých 6 %. V minulom roku dokázali fotovoltaické elektrárne vyrobiť 840 GWh elektrickej energie, ktorú následne odoslali do centrálnej distribučnej siete na Slovensku.

Ak ide o obnoviteľné zdroje, fotovoltaika vychádza o niečo lepšie, na produkcii energie z týchto zdrojov má zhruba štvrtinový podiel. Je predpoklad, že tento podiel by mal v budúcnosti rásť, bude to však závisieť aj od využívania ostatných obnoviteľných zdrojov. Fotovoltaické elektrárne sú väčšinou malé a majú viac prevádzkovateľov.

Podľa štatistík je solárnych parkov a fotovoltaických elektrární u nás cez 2.300. V tomto čísle sú započítané aj malé elektrárne a solárne parky. Ak ide o Slovenské elektrárne, v ich prípade tvorí podiel elektrickej energie z fotovoltaiky menej ako 1 %.

Uhlie a zemný plyn v útlme a trvalom poklese

Pokiaľ ide o tepelné elektrárne, tieto premieňajú energiu uvoľňovanú z fosílnych palív ich spaľovaním a menia ju na elektrickú energiu. Oproti predošlým spomínaným zdrojom výroby elektrickej energie sú tieto elektrárne na vzostupe a v trvalom útlme.

Kým v minulosti produkcia elektrickej energie v tepelných elektrárňach tvorila aj 20 % a pred pár rokmi 10 %, aktuálne je to v prípade spaľovania fosílnych palív okolo 5 až 7 % ročne. Najviac sa spaľoval zemný plyn, o niečo menej hnedé uhlie a najmenej čierne uhlie. Za spaľovaním boli predovšetkým elektrárne vo Vojanoch a Novákoch.

Dôvodom poklesu tejto energie je vysoká cena emisných povoleniek, ktorá predražuje spaľovanie, najmä uhlia. Rovnako klesá aj objem spaľovania zemného plynu.

Výkon týchto elektrární pritom nie je zanedbateľný. V prípade tepelnej elektrárne Nováky je kapacita 260 MW v každom bloku a nachádzajú sa tu dva bloky. V elektrárni Vojany je aktuálne v prevádzke iba I. časť, kde je inštalovaný výkon 2 x 110 MW. V minulosti sa tu spaľovalo čierne uhlie a drevená štiepka, v Novákoch to bolo hnedé uhlie.

Energia z biomasy a vetra objavuje potenciál

Spomínaný útlm využívania čierneho uhlia, hnedého uhlia a zemného plynu v tepelných elektrárňach by mal byť už čoskoro kompenzovaný spaľovaním biomasy. Tento obnoviteľný zdroj je využívaný hojne aj individuálne na kúrenie v rodinných domoch.

Celkový inštalovaný výkon elektrární, ktoré by mohli využívať biomasu aj bioplyn, je cez 3 500 MW, do tohto objemu sa totiž započítavajú aj elektrárne spaľujúce zemný plyn a uhlie. Práve nahradenie týchto neekologických fosílnych palív obnoviteľnou biomasou je výzvou pre budúcnosť. Aktuálny podiel energie z biomasy je totiž iba zopár percent.

Ešte menej elektriny sa u nás vyrába s využitím veterných zdrojov. Veterné parky v Cerovej, na Ostrom Vrchu a v Skalitom majú kapacitu spoločne 3,1 MW a pokiaľ ide o percentuálny podiel, ten je pod 1 % z celkového inštalovaného výkonu na Slovensku.

Na druhú stranu, veterná energia má u nás budúcnosť a patrí spomedzi všetkých zdrojov obnoviteľnej zelenej energie k tej najviac ekologickej. Neprodukuje žiadny odpad, nemá žiadny negatívny vplyv na zdravie alebo svoje okolie a existuje ešte viacero lokalít, kde by v budúcnosti mohli veterné parky vzniknúť. Potenciál je preto enormný.

Pridajte Komentár

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies