výroba elektrickej energie na slovensku

Výroba elektrickej energie na Slovensku a jej zdroje

Už dlhodobo spotrebuje Slovensko ročne cez 30 TWh elektrickej energie. Najväčším výrobcom elektriny u nás, zhruba s dvojtretinovým podielom, sú Slovenské elektrárne. Pokiaľ ide o pôvod, Slovensko je najviac závislé od jadrovej energetiky, jej podiel je mierne nad 50 %. Z čoho, ako a najmä kde sa na Slovensku vyrába elektrická energia?

Elektrická energia na Slovensku a jej produkcia

Slovenská republika využíva na výrobu elektrickej energie viacero zdrojov. Dominantným sú neobnoviteľné zdroje elektriny, konkrétne jadrová energia, ktorá sa podieľa na celkovej výrobe elektriny u nás nadpolovičnou väčšinou, zhruba na úrovni 53 %.

Ak ide o obnoviteľné zdroje, tu hrajú prím vodné elektrárne, kde využívame možnosti najmä na rieke Váh cez Vodné dielo Žilina a na Dunaji v elektrárni Gabčíkovo.

Ročná spotreba elektrickej energie u nás sa pohybuje okolo hodnoty 30.000 GWh elektriny. Z domácich zdrojov vieme síce pokryť väčšinu spotreby, no napriek tomu nie je Slovensko energeticky sebestačné. V posledných rokoch sme odkázaní aj na import elektriny, najmä z Česka a Rakúska, dokopy dovezieme ročne okolo 3 až 4 tisíc GWh.

Najväčším výrobcom elektriny u nás sú Slovenské elektrárne, ktoré združujú dve tretiny elektrární u nás. Najväčší podiel elektriny, ktoré dokáže podnik vyrobiť, pochádza z jadra a to cez 80 %. Viac ako 90 % elektriny dokázali vyrobiť bez emisií CO2.

V prípade energie získavanej z bežne využívaných zdrojov dochádza k spotrebe fosílnych palív, najmä uhlia a zemného plynu, čo je spojené s produkciou CO2. Dobrou správou je, že čoraz väčší podiel dosahujú zelené zdroje energie, čiže z vody, slnka, vetra a biomasy. Podiel takejto energie je na úrovni okolo 15 % z objemu vyrobenej energie.

Zdroje energie podľa spôsobu výroby

Pokiaľ ide o výrobné zdroje elektrickej energie, Slovensko sa spolieha predovšetkým na štiepenie uránu, čiže na jadrovú energetiku. Spolu s vodnými elektrárňami ide o zdroje, ktoré neprodukujú oxid uhličitý. Svoj potenciál objavuje aj zelená energia.

Na Slovensku podľa zdrojov poznáme tieto energie:

Jadrová energia: Najväčšia časť energie vyrobenej na Slovensku pochádza z jadra, čiže z atómových elektrární. Aktuálne sú v prevádzke u nás dve jadrové elektrárne a to Jaslovské Bohunice a Mochovce. Inštalovaný výkon jadrových elektrární u nás je 1940 MW a ročne vyrobia cez 15.000 GWh elektriny. To predstavuje okolo 53 % objemu.

Vodná energia: Vodná energia je po jadrovej druhá najdôležitejšia, pokiaľ ide o zdroje výroby energie na Slovensku. Ročná výroba elektriny z vody je na úrovni okolo 5000 GWh, no každý rok to môže kolísať a to aj z dôvodu dĺžky obdobia extrémneho sucha v lete alebo na jeseň. Podiel vodnej energie na výrobe je cez 16 % z celého objemu.

Tepelná energia: Tepelná energia, čiže energia získavaná spaľovaním uhlia alebo zemného plynu, je u nás na zostupe. Kým ešte pred 5 rokmi patrila táto energia k tretej najviac využívanej, dnes ju zatlačili do úzadia obnoviteľné zdroje elektriny. Z uhlia sa dnes vyrába zhruba iba 5 % elektrickej energie dodanej na trh a pokles pokračuje.

Solárna energia: Fotovoltaika je u nás na vzostupne, najmä prostredníctvom menších solárnych parkov a fotovoltaických elektrární. Inštalovaný výkon elektrární využívajúcich slnečné žiarenie je na úrovni 540 MW a ak ide o obnoviteľné zdroje elektrickej energie, má táto energia štvrtinový podiel. Hojne sa využíva aj v domácnostiach.

Energia z biomasy a bioplynu: Ďalším zdrojom elektrickej energie je energia získavaná z biomasy alebo bioplynu. Inštalovaný výkon elektrární, ktoré vedia vyrobiť elektrinu u nás z týchto surovín, je na úrovni okolo 350 MW a za posledný rok mierne vzrástol. Spaľovanie palív sa deje aj v tepelných elektrárňach, napríklad Nováky a Vojany.

Veterná energia: Veterná energia má u nás zatiaľ len malé zastúpenie, hoci potenciál sa postupne objavuje a aktuálne kapacity sa plánujú rozširovať. Prvou veternou elektrárňou u nás bol Veterný park Cerová so 4 turbínami, ďalšími významnými elektrárňami sú veterné parky Ostrý Vrch a Skalité. Inštalovaný výkon veternej energie je 3,1 MW.

Jadrová energia ako dominantný typ

Najviac elektrickej energie u nás pochádza z jadrových elektrární. Na produkcii elektriny u nás sa podieľa atómová energia viac ako polovičným podielom.

Aktuálne sú a Slovensku v prevádzke dve jadrové elektrárne. Jaslovské Bohunice majú inštalovaný výkon 2 x 506 MW a Mochovce inštalovaný výkon 2 x 470 MW. V Mochovciach sa dokončujú ďalšie dva bloky s podobným výkonom, čím by nahradili výpadok výkonu v Bohuniciach V-1, kde prišlo k ukončeniu prevádzky v roku 2008.

Pokiaľ ide o jadrovú energiu na Slovensku, platí, že:

  • výroba jadrovej energie je na historicky maximálnych hodnotách, za minulý rok vyprodukovali jadrové elektrárne cez 15.000 GWh elektriny
  • z celkového objemu výroby elektriny na Slovensku pripadá na jadrovú energiu 53 % za minulý rok, dlhodobo to pravidelne býva nad 50 % podielu
  • zaujímavosťou je, že pokiaľ ide o inštalovaný výkon, atómové elektrárne disponujú iba 21 % z celého inštalovaného výkonu všetkých elektrární u nás
  • za výrobu jadrovej elektriny u nás zodpovedajú Slovenské elektrárne, pričom z celkového objemu elektriny pripadá u nich na jadrovú až 83 %

Vzhľadom na produkciu emisií CO2 je jadrová energia z pohľadu životného prostredia „čistou“, nakoľko ide o výrobu elektriny bez akýchkoľvek emisií. Aj vďaka tomu sa špecifické emisie CO2 vzhľadom na čistú dodávku elektriny dostali na historické minimum. Z pohľadu emisií bola produkcia „čistej energie“ historicky najvyššia.

Vodné elektrárne sú najväčší obnoviteľný zdroj

Na druhom mieste z pohľadu výroby elektrickej energie sú u nás vodné elektrárne. Tie zároveň patria k obnoviteľným zdrojom energie, podielovo sú dokonca najväčší.

Na Slovensku máme veľké sústavy vodných diel, prečerpávacie vodné elektrárne, malé vodné elektrárne aj bezpriehradové elektrárne. Najvýkonnejšími elektrárňami z hľadiska inštalovaného výkonu sú PVE Čierny Váh so 735 MW a Vodné dielo Gabčíkovo so 720 MW. Na treťom mieste je elektráreň Liptovská Mara s kapacitou 198 MW.

Z hľadiska sústavy vodných diel je najvýznamnejšia Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami, ktorá má spolu 1.515 MW inštalovaného výkonu. Jej najnovšou súčasťou je Vodné dielo Žilina s kapacitou 72 MW. Poslednou elektrárňou v kaskáde je tá v Maduniciach.

Čo sa týka výroby z vody, tu sú zaujímavé štatistiky:

  • celkový inštalovaný výkon vodných elektrární u nás presahuje 3.300 MW, pokiaľ ide o túto veličinu, sú vodné elektrárne u nás najvýkonnejšie
  • z hľadiska inštalovaného výkonu majú vodné elektrárne podiel trhu 35 %, v tomto ohľade sú na úrovni kvapalných, pevných a plynných palív
  • z celkového objemu dodanej elektrickej energie pripadá na vodné zdroje zhruba 16 %, z roka na rok sa to mení podľa obdobia sucha a dažďov
  • ak ide o absolútne čísla, vodné elektrárne majú ročnú produkciu na úrovni okolo 5.000 GWh, čím sú druhé v poradí za atómovými elektrárňami

Výhodou vodných elektrární je, že neprodukujú žiadne emisie CO2, takže prispievajú k zníženiu produkcie skleníkových plynov. V tomto ohľade sa spolu so spomínanou energiou z jadra podieľajú na znižovaní tohto ukazovateľa na Slovensku. Vodná energia má obrovský potenciál do budúcnosti, aktuálne je využitý len na necelých 60 %.

Solárne parky a fotovoltaika na vzostupe

Kým v individuálnom ponímaní patrí solárny zdroj elektrickej energie v domácnosti medzi primárne obnoviteľné zdroje, celková produkcia tejto elektriny je stále nízka. Hoci inštalovaný výkon fotovoltaických elektrární kontinuálne rastie, ich podiel z celkového objemu je jeden z najnižších. Aktuálne to je do 3 % elektrickej energie.

Inštalovaný výkon je aktuálne na úrovni okolo 540 MW, čo robí podiel na trhu necelých 6 %. V minulom roku dokázali fotovoltaické elektrárne vyrobiť 840 GWh elektrickej energie, ktorú následne odoslali do centrálnej distribučnej siete na Slovensku.

Ak ide o obnoviteľné zdroje, fotovoltaika vychádza o niečo lepšie, na produkcii energie z týchto zdrojov má zhruba štvrtinový podiel. Je predpoklad, že tento podiel by mal v budúcnosti rásť, bude to však závisieť aj od využívania ostatných obnoviteľných zdrojov. Fotovoltaické elektrárne sú väčšinou malé a majú viac prevádzkovateľov.

Podľa štatistík je solárnych parkov a fotovoltaických elektrární u nás cez 2.300. V tomto čísle sú započítané aj malé elektrárne a solárne parky. Ak ide o Slovenské elektrárne, v ich prípade tvorí podiel elektrickej energie z fotovoltaiky menej ako 1 %.

Uhlie a zemný plyn v útlme a trvalom poklese

Pokiaľ ide o tepelné elektrárne, tieto premieňajú energiu uvoľňovanú z fosílnych palív ich spaľovaním a menia ju na elektrickú energiu. Oproti predošlým spomínaným zdrojom výroby elektrickej energie sú tieto elektrárne na vzostupe a v trvalom útlme.

Kým v minulosti produkcia elektrickej energie v tepelných elektrárňach tvorila aj 20 % a pred pár rokmi 10 %, aktuálne je to v prípade spaľovania fosílnych palív okolo 5 až 7 % ročne. Najviac sa spaľoval zemný plyn, o niečo menej hnedé uhlie a najmenej čierne uhlie. Za spaľovaním boli predovšetkým elektrárne vo Vojanoch a Novákoch.

Dôvodom poklesu tejto energie je vysoká cena emisných povoleniek, ktorá predražuje spaľovanie, najmä uhlia. Rovnako klesá aj objem spaľovania zemného plynu.

Výkon týchto elektrární pritom nie je zanedbateľný. V prípade tepelnej elektrárne Nováky je kapacita 260 MW v každom bloku a nachádzajú sa tu dva bloky. V elektrárni Vojany je aktuálne v prevádzke iba I. časť, kde je inštalovaný výkon 2 x 110 MW. V minulosti sa tu spaľovalo čierne uhlie a drevená štiepka, v Novákoch to bolo hnedé uhlie.

Energia z biomasy a vetra objavuje potenciál

Spomínaný útlm využívania čierneho uhlia, hnedého uhlia a zemného plynu v tepelných elektrárňach by mal byť už čoskoro kompenzovaný spaľovaním biomasy. Tento obnoviteľný zdroj je využívaný hojne aj individuálne na kúrenie v rodinných domoch.

Celkový inštalovaný výkon elektrární, ktoré by mohli využívať biomasu aj bioplyn, je cez 3 500 MW, do tohto objemu sa totiž započítavajú aj elektrárne spaľujúce zemný plyn a uhlie. Práve nahradenie týchto neekologických fosílnych palív obnoviteľnou biomasou je výzvou pre budúcnosť. Aktuálny podiel energie z biomasy je totiž iba zopár percent.

Ešte menej elektriny sa u nás vyrába s využitím veterných zdrojov. Veterné parky v Cerovej, na Ostrom Vrchu a v Skalitom majú kapacitu spoločne 3,1 MW a pokiaľ ide o percentuálny podiel, ten je pod 1 % z celkového inštalovaného výkonu na Slovensku.

Na druhú stranu, veterná energia má u nás budúcnosť a patrí spomedzi všetkých zdrojov obnoviteľnej zelenej energie k tej najviac ekologickej. Neprodukuje žiadny odpad, nemá žiadny negatívny vplyv na zdravie alebo svoje okolie a existuje ešte viacero lokalít, kde by v budúcnosti mohli veterné parky vzniknúť. Potenciál je preto enormný.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies