vykurovacia sezóna

Vykurovacia sezóna: kedy má začiatok a kedy je jej koniec?

Vykurovacie obdobie určuje do veľkej miery náklady každej domácnosti na plyn či elektrinu. Čím skôr klesne teplota na jeseň a čím neskôr sa oteplí na jar, tým viac zaplatíte za kúrenie. Dlhá a tuhá zima znamená vysoký účet za teplo a to tak v byte, ako aj v rodinnom dome. Vykurovacia sezóna však má aj svoje osobitosti. Ktoré sú dôležité?

Čo je vykurovacia sezóna a čo hovorí vyhláška

Pod pojmom vykurovacia sezóna sa myslí obdobie, kedy je potrebné vykurovanie priestorov a nehnuteľností určených na bývanie. Ak ide o vykurovanie v bytoch, tu stanovuje obdobie priamo vyhláška Ministerstva hospodárstva, konkrétne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Táto vyhláška určuje presné dátumy, ale s určitou mierou voľnosti.

V tomto období je tepláreň, čiže dodávateľ tepla, povinný dodávať pre bytové domy a jednotlivých odberateľov v nich teplo do systému ústredného kúrenia.

Dodávka tepla má byť okrem hraničných dátumov prispôsobená aj aktuálnym vonkajším teplotám. Tu vyhláška hovorí o podmienke poklesu teploty v sledovanom období, kedy je tepláreň povinná začať dodávať teplo bez ohľadu na dátum v kalendári.

Ak ide o rodinné domy, vykurovacie obdobie si stanovujete sami. V tomto prípade máte väčšiu mieru voľnosti, kúriť vám stačí iba podľa potreby. Na druhú stranu, kým v prípade bytov sa časť nákladov na kúrenie počíta pomerne podľa podlahovej plochy aj podľa skutočnej spotreby, v dome si platíte iba za skutočne spotrebované teplo.

Kedy má vykurovacia sezóna začiatok a kedy koniec

Ak bývate v rodinnom dome, vykurovacia sezóna vám začína aj končí individuálne. Niekomu stačí mať v interiéri len 20 °C, iný človek potrebuje aspoň 22 až 23 °C.

V prípade bytov a centrálneho dodávateľa tepla je situácia iná. Tu sa vykurovacia sezóna riadi spomínanou vyhláškou, konkrétne ide o vyhlášku č. 630/2005 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tá rozoznáva teplotné aj dátumové kritéria sezóny. Vlastníci bytov v bytovom dome sa môžu dohodnúť na termínoch aj individuálne.

Pre začiatok a pre koniec obdobia kúrenia platí, že:

  • vykurovacia sezóna začína podľa predmetnej vyhlášky spravidla 1. septembra daného kalendárneho roka, jej koniec je ohraničený dátumom 31. máj
  • dôležitým slovom vo vyhláške je práve „spravidla“, čo znamená, že ak je ešte príliš teplo alebo je naopak ešte príliš chladno, obdobie sa posúva
  • preto platí vo vyhláške aj druhá podmienka a tou je, že sezóna začína v momente, keď priemerná denná teplota vonku klesne dva dni po sebe pod 13 °C
  • teplota sa meria v tieni o 07:00, 14:00 a 21:00, pričom predpoveď počasia nehovorí, že by v najbližších dňoch malo prísť k otepleniu oproti meraniam
  • to isté platí pre koniec vykurovacej sezóny, čiže ak priemerná denná teplota vonku stúpne 2 dni po sebe nad stanovenú hranicu a nemá sa ochladiť

Vykurovacia sezóna v byte

Obdobie kúrenia v byte je vo veľkej miere závislé práve od spomínaných teplôt a od dátumu v kalendári. Platí to samozrejme v prípade centrálnej dodávky tepla z teplárenskej spoločnosti, ak máte v byte samostatné kúrenie, regulujete si ho sami.

O vykurovaní v bytoch treba vedieť aj nasledovné:

Zateplenie bytovky: Absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie má tepelná izolácia konštrukcie bytovky. Nehovoríme pritom iba o zateplení fasády, ale aj o zateplení strechy a izolácii spodnej konštrukcie. Individuálne potom má vplyv na spotrebu tepla v bytoch aj výmena starých okien za nové s lepšou izoláciou.

Umiestnenie a orientácia: Faktorom s vplyvom na to, aký teplotný komfort v byte budete mať a koľko za kúrenie zaplatíte, je aj umiestnenie bytu. Byty na prízemí nad pivnicami, na streche a na okrajoch majú spravidla vyššiu spotrebu tepla. To isté platí aj podľa orientácie na svetové strany a podľa toho, ako dlho na váš byt svieti slnko.

Spôsob merania spotreby: Pri meraní spotreby tepla pre majiteľov bytov sa dnes najčastejšie používa spôsob rozdelenia nákladov podľa plochy bytu a podľa skutočnej spotreby nameranej meračmi. Do výpočtu vstupujú aj spoločné priestory, ktoré sú vykurované v bytovke, rozdelenie ich nákladov môže byť pomerne alebo podľa plochy bytu.

Stav vykurovacej sústavy: To, koľko budete platiť v bytovke za kúrenie, je závislé aj od pravidelnej údržby vykurovacej sústavy. Samozrejmosťou by malo byť pravidelné odvzdušňovanie radiátorov a kontrola izolácie rozvodov v spoločných priestoroch. Raz za 5 až 10 rokov by sa mali potrubia čistiť od vodného kameňa.

Vykurovacia sezóna v rodinnom dome

Pokiaľ ide o vykurovaciu sezónu v rodinnom dome, v tomto prípade si kúrenie riadite individuálne na základe vlastného uváženia. Vo všeobecnosti platí v prípade rodinných domov skutočnosť, že obdobie kúrenia býva o niečo dlhšie, ako v byte.

Vplyv na to má skutočnosť, že rodinné domy sú izolované obytné jednotky s horšou akumuláciou teploty, ako tomu je v bytovke. To sa prejaví najmä na konci vykurovacej sezóny, keď po vypnutí kúrenia príde k zníženiu teplotného komfortu prakticky v priebehu 24 hodín. Akumulácia tepla je tak omnoho horšia, ako v prípade bytu.

Na dĺžku vykurovacieho obdobia vplýva aj toto:

  • geografická poloha a klimatické podmienky, iné teploty sú na južnom Slovensku a iné na severnom, rozdiel je aj medzi bývaním v meste a na vidieku
  • tepelná izolácia domu, tento faktor je ovplyvnený nielen zateplením fasády, ale aj zateplením podlahy a stropu a aj veľkosťou a izoláciou okien
  • spôsob vykurovania, niektoré vykurovacie systémy dávajú lepší tepelný komfort, napríklad infra kúrenie zahrieva priamo objekty aj ľudí
  • dispozičné riešenie stavby domu, čiže orientácia podľa svetových strán, orientácia okien a orientácia miestností, kde sa najviac budete zdržiavať

Z uvedených podmienok jednoznačne vyplýva, že kým v staršom rodinnom dome na severe Slovenska môže trvať vykurovacia sezóna pokojne aj 9 mesiacov, v novostavbe na juhu to môže byť len od novembra do marca. V každom prípade, tak v rodinnom dome, ako aj v byte, je možné náklady na kúrenie do istej miery vždy ovplyvniť.

Optimálna teplota a prečo neprekurovať

To najdôležitejšie, na čo sa treba počas vykurovacej sezóny bez ohľadu na spôsob bývania zamerať, je optimálna teplota. Vyhláška Ministerstva hospodárstva pod číslom 152/2005 Z.z. stanovuje odporúčané minimálne teploty, ktoré môžu byť orientačné.

Pre obývacie miestnosti je vo vyhláške odporúčaná minimálna teplota 20 °C stupňov Celzia. Okrem obývačky sa tým myslia aj iné priestory, kde sa bežne počas dňa zdržujete. V spálni počas spánku stačí aj menej, odborníci odporúčajú teplotu 18 °C.

V kúpeľni odporúča vyhláška naopak oveľa vyššiu teplotu, minimom by malo byť aspoň 24 °C. Dôvod je zrejmý, počas umývania v sprche alebo vo vani je telo náchylnejšie vnímať teplotný diskomfort. Ak ide o vykurované chodby a priestory, tu sa odporúča teplota aspoň 15 °C. Pre kancelárske priestory je vyhláškou odporúčaných 20 °C.

Častou chybou pri kúrení býva prehrievanie miestností. Odporúčania lekárov hovoria, že pre ľudský organizmus je prirodzená a optimálna teplota okolo 22 °C.

Ak budete v byte, dome alebo v iných priestoroch kúriť dlhodobo oveľa viac, má to viacero  rizík. Prvou kategóriou sú zdravotné, dochádza napríklad k vysušovaniu slizníc a k zníženiu vlhkosti vzduchu všeobecne v interiéroch. Druhou kategóriou sú tie praktické, napríklad so stúpajúcou teplotou sa v miestnostiach viac víria prachové častice.

Ako ušetriť pri dlhej vykurovacej sezóne

Nočnou morou pre každého majiteľa bytu aj rodinného domu je príliš dlhý vykurovacia sezóna. Tu je hlavným faktorom nielen podnebie, ale aj aktuálne počasie v danom roku. Čo robiť, aby vás účet za kúrenie nezruinoval a nepripravil o úspory?

Skúste sa riadiť týmito odporúčaniami a radami:

  • ak máte radiátorové kúrenie, nezakrývajte ho nábytkom, drevenými panelmi a dajte pozor, aby nebolo zastreté záclonami alebo sedacou súpravou
  • ak nie ste v danej miestnosti, znížte v nej kúrenie, no úplne ho nevypínajte, postačí napríklad zníženie o 5 °C Celzia, miestnosť tak nevychladne
  • vetrajte jednorazovo, intenzívne a krátkodobo, opakom je pootvorené okno alebo vetračka, vtedy vám uniká teplo a nikdy poriadne nevyvetráte
  • ak budete vetrať dlhšie a celým otvoreným oknom, radiátor vypnite úplne, aj keby to malo byť iba na 15 minút, aspoň vám teplo nebude unikať
  • ak to môžete ovplyvniť, zlepšite izoláciu priestoru, najjednoduchšia je výmena okien, ak bývate v dome, izolujte fasádu, podlahu a tiež strop
  • v prípade, že môžete ovplyvniť aj spôsob regulácie radiátoru, odporúčame siahnuť po tzv. smart regulátoroch, ktoré upravia teplotu podľa potreby

Ak sa vám niektoré zo spomínaných rád zdajú pre úsporu kúrenia ako málo významné, na záver prinášame jednu stručnú štatistiku: zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov. Kombináciou efektívneho kúrenia, neprekurovania a spomínaných rád môžete ušetriť aj viac!

Pridajte Komentár

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies